kedy bol ten deň,
čo začala som stavať múry,
pamätám si túžbu -
- ochrániť svoje srdce len,
pokiaľ vojna v mojom vnútri zúri.
A teraz tam stoja,
tak pevné a odolné
presne také...
vieš... už sa ťa neboja
presne také...
...aké som ich postavila vtedy.
Keby tam neboli... viem
moje pocity by boli na najlepšej ceste
v ústrety... k tebe
teraz sú pod zámkom
a nehodlám ich pustiť... tak skoro... nie.
Vieš... keby som ťa milovala,
mojou túžbou by bolo dať ti všetko
no jediné čo mám
je nič
a aj to... obohnané je múrmi...
a za nimi - iba ruiny.
Vieš... keby som ťa milovala,
dopriať by som ti chcela pokojný spánok
no pri mne by ťa budili
moji démoni
uzavretý v nočným morách
a polnočných výkrikoch... zo sna.
Vieš... ešte ťa nemôžem milovať,
ešte nie...
pokiaľ nebudeš schopný zbúrať tie múry..
je to prekliatie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár