Chatka v lese II. časť

„Peťo?“
Pomaly sa začal otáčať. Zhíkla som. Mal krvavočervené oči, nenásytný pohľad a z úst mu tiekla krv. Začala som kričať a len v nočnej košeli, bosá som vybehla von. Peter, alebo kto to bol, už som si nebola istá, samozrejme za mnou. Bežala som najrýchlejšie ako som vládala. Zrazu som sa potkla o koreň stromu, ktorého kmeň mi pripomínal zlovestný úsmev na starej, zvráskavenej tvári. Peter bol už za mnou. Lačno sa na mňa vrhol. Pozbierala som zvyšok svojich síl a snažila som sa postaviť. Kusol ma do ruky. Raz, dva krát, trikrát. Vymanila som sa spod neho a utekala ďalej. Celá som bola od krvi. Rany, akoby sa otvárali samé od seba.
Bežala som stále a stále. Už som bola celá doráňaná, nevládala som a Peter bol kúsok za mnou. Zbadala som záblesk svetla. Snáď koniec lesa, pomyslela som si. Bola to čistinka. Neviem čo bolo ďalej. Pamätám si len, ako som spadla a cítila som ako ma celú zalieva krv.
Zobudila som sa v nemocnici. Nič som nechápala. Čo to bolo? Keď som zaostrila trochu zrak pri dverách som zbadala sestru.
„Kde je Peťo?“ potichu som sa ozvala.
„Neviem, odkedy ste odišli na tú chatu nevideli sme ho. Iba teba sme našli na čistinke v tom lese, len v nočnej košeli.“
Nato som znova upadla do bezvedomia.
Prebrala som sa v bielej miestnosti, v ktorej bola len jedna posteľ a zamrežované okno.
„Kde som to?“
Do miestnosti vstúpila žena v bielom plášti. Asi sestrička, alebo lekárka.
„Kľud, musíte veľa oddychovať.“
„Čo, čo sa stalo?“ vyjachtala som.
Vysvetlili mi to až neskôr. Vraj odkedy ma našli v tom lese ako by som sa zbláznila. Stále som niečo vravela ako ma v noci Peťo naháňal a chcel ma zabiť, pričom Peter zomrel ešte v ten deň, v spánku okolo 23.00 na neznámu príčinu.
Nevedela som, čo sa v tú noc stalo. Jediné, čo mi zostalo boli tri otvorené rany na ruke, ktoré sa začali hojiť až rok po Petrovej smrti.

 Napínavý príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu