Netuším kedy to začalo... Ten nekonečný kruh klamstiev voči druhým a hlavne voči sebe. To teraz nie je dôležité... Jediné na čom teraz naozaj záleží je, aby som ho niekedy raz dokázala preseknúť.
Dieťa s nálepkou nechcenosti,
opustené...
samé...
v celej jeho krehkej bezbrannosti.
Dieťa s nálepkou nechcenosti, hračka s rozbitou dušou, odložená kdesi v kúte. Presne to som. Moja duša je roztrieštená tak veľmi, že ani neviem spočítať, koľko kúskov z nej som už kdesi na svojej ceste stratila. No ten najväčší kúsok - tá najbolestivejšia prázdna diera, ktorá stále krváca - ten mi stále chýba.
Vieš oci... TY mi chýbaš.
Je to bolestivé priznať si to, je to ako rýpať sa v tej obrovskej a hlbokej rane a hlavne je to ťažké, keď si toľko rokov klamete a navrávate si pravý opak. Naučila som sa tieto svoje pocity skrývať tak dobre pred druhými, až som sama zabudla, kde som ich vlastne schovala. No boli tam... Boli tam stále, obalené všetkými tými vrstvami...
sĺz
bolesti
bezbrannosti
hnevu voči tebe
hnevu voči sebe
snahe a neschopnosti pochopiť
PREČO? ...
Všetku tú bolesť a prázdnotu, ktorú som v sebe nosila som sa snažila vyplniť bezcennými pokusmi...
zabudnúť na teba
dostať sa k tebe bližšie
pochopiť teba a tvoje konanie
precítiť všetku duševnú bolesť fyzicky
priam žiadať lásku od nesprávnych ľudí
Úbohá, ironická, paradoxná a smiešna túžba, aby si ma ľúbil, vždy, keď som videla, ako iní otcovia ľúbia svoje dcéry. Túžba, aby si tu bol pri mne, keď sa mi celý svet otočil chrbtom.
Vieš oci, chcela by som, aby si videl, to čo teraz píšem. Aby si videl moje slzy, ktoré mi pri tom stekajú po tvári. Aby si cítil bolesť akou teraz trpím. Chcela by som len jedno vysvetlenie. Z tvojich úst, počuť tvoj hlas.
Nemožné a nikdy neuskutočniteľné.
Opustil si ma... NAVŽDY... pred šiestimi rokmi a bez rozlúčky...
Vyznanie
18 komentov k blogu
1
silanova
20. 9.sept. 2013 21:28
9
"pochopiť teba a tvoje konanie
precítiť všetku duševnú bolesť fyzicky
priam žiadať lásku od nesprávnych ľudí" -
je mi momentálne celkom nahovno.. ale svojim spôsobom sa citim trochu šťastne, pretože po tolkých rokoch som práve zistila, že nie som sama, kto tieto pocity zažíval.
a zažíva.
precítiť všetku duševnú bolesť fyzicky
priam žiadať lásku od nesprávnych ľudí" -
je mi momentálne celkom nahovno.. ale svojim spôsobom sa citim trochu šťastne, pretože po tolkých rokoch som práve zistila, že nie som sama, kto tieto pocity zažíval.
a zažíva.
10
@somsmutna áno, poznám ten hnusný egoistický pocit šťastia, že nie som jediná, ktorá toto zažíva...
13
hej ale...skor ci neskor by odisiel (ako kazdy rodic)...preto potrebujes niekoho kto to prazne miesto vyplni a bude ti fajn uvidis
15
pri týchto tvojich slovách mi vzniká jedna otázka... chýba ti niekto koho si poznala alebo niekto koho si si možno zidealizovala?
16
@loveistheanswer chýba mi niekto koho som vlastne nikdy nepoznala, ale myslím, že o zidealizovaní tu nemôže byť ani reč
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Mixelle: Agáta
- 5 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 6 Robinson444: Anatole France
- 7 Hovado: Psychoterapia
- 8 Protiuder22: Kenosis
- 9 Derimax3: Prehovor do duše
- 10 Hovado: Metalurgia 1
- BIRDZ
- Kissmeplease
- Blog
- Chýbaš mi, oci...