Príliš dlho som skrývala a dusila všetky tie pocity v sebe, neschopná povedať o nich niekomu-hocikomu. Lebo je to tak, že ľudí proste nezaujíma čo cítite, čo vás trápi. Každý má dosť vlastných problémov, dosť vlastných démonov pred ktorými musí utekať.

Netuším kedy to začalo... Ten nekonečný kruh klamstiev voči druhým a hlavne voči sebe. To teraz nie je dôležité... Jediné na čom teraz naozaj záleží je, aby som ho niekedy raz dokázala preseknúť.

Dieťa s nálepkou nechcenosti,
opustené...
samé...
v celej jeho krehkej bezbrannosti.

Dieťa s nálepkou nechcenosti, hračka s rozbitou dušou, odložená kdesi v kúte. Presne to som. Moja duša je roztrieštená tak veľmi, že ani neviem spočítať, koľko kúskov z nej som už kdesi na svojej ceste stratila. No ten najväčší kúsok - tá najbolestivejšia prázdna diera, ktorá stále krváca - ten mi stále chýba.

Vieš oci... TY mi chýbaš.

Je to bolestivé priznať si to, je to ako rýpať sa v tej obrovskej a hlbokej rane a hlavne je to ťažké, keď si toľko rokov klamete a navrávate si pravý opak. Naučila som sa tieto svoje pocity skrývať tak dobre pred druhými, až som sama zabudla, kde som ich vlastne schovala. No boli tam... Boli tam stále, obalené všetkými tými vrstvami...

sĺz
bolesti
bezbrannosti
hnevu voči tebe
hnevu voči sebe
snahe a neschopnosti pochopiť

PREČO? ...

Všetku tú bolesť a prázdnotu, ktorú som v sebe nosila som sa snažila vyplniť bezcennými pokusmi...

zabudnúť na teba
dostať sa k tebe bližšie
pochopiť teba a tvoje konanie
precítiť všetku duševnú bolesť fyzicky
priam žiadať lásku od nesprávnych ľudí

Úbohá, ironická, paradoxná a smiešna túžba, aby si ma ľúbil, vždy, keď som videla, ako iní otcovia ľúbia svoje dcéry. Túžba, aby si tu bol pri mne, keď sa mi celý svet otočil chrbtom.

Vieš oci, chcela by som, aby si videl, to čo teraz píšem. Aby si videl moje slzy, ktoré mi pri tom stekajú po tvári. Aby si cítil bolesť akou teraz trpím. Chcela by som len jedno vysvetlenie. Z tvojich úst, počuť tvoj hlas.

Nemožné a nikdy neuskutočniteľné.

Opustil si ma... NAVŽDY... pred šiestimi rokmi a bez rozlúčky...

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
silanova  20. 9. 2013 21:28
 fotka
kissmeplease  20. 9. 2013 21:31
@silanova dúfam, že nebolelo veľmi
 fotka
silanova  20. 9. 2013 21:32
AU.
 fotka
kissmeplease  20. 9. 2013 21:37
@silanova prepáááč
 fotka
silanova  20. 9. 2013 21:40
nie je to Tvoja chyba hunny :-S
 fotka
sabnacke  20. 9. 2013 22:01
je to silné
 fotka
kissmeplease  20. 9. 2013 22:03
@sabnacke možno preto, že je to vytiahnutý z tých najhlbších zákutí môjho srdca...
 fotka
pyromaniak  20. 9. 2013 22:07
 fotka
somsmutna  20. 9. 2013 22:16
"pochopiť teba a tvoje konanie
precítiť všetku duševnú bolesť fyzicky
priam žiadať lásku od nesprávnych ľudí" -

je mi momentálne celkom nahovno.. ale svojim spôsobom sa citim trochu šťastne, pretože po tolkých rokoch som práve zistila, že nie som sama, kto tieto pocity zažíval.

a zažíva.
10 
 fotka
kissmeplease  20. 9. 2013 22:22
@somsmutna áno, poznám ten hnusný egoistický pocit šťastia, že nie som jediná, ktorá toto zažíva...
11 
 fotka
kosmiklove  20. 9. 2013 22:46
12 
 fotka
kissmeplease  20. 9. 2013 22:51
@kosmiklove už chápeš tú náladu?
13 
 fotka
kosmiklove  20. 9. 2013 22:56
hej ale...skor ci neskor by odisiel (ako kazdy rodic)...preto potrebujes niekoho kto to prazne miesto vyplni a bude ti fajn uvidis
14 
 fotka
kissmeplease  20. 9. 2013 22:59
@kosmiklove možno.. možno potom
15 
 fotka
loveistheanswer  20. 9. 2013 23:32
pri týchto tvojich slovách mi vzniká jedna otázka... chýba ti niekto koho si poznala alebo niekto koho si si možno zidealizovala?
16 
 fotka
kissmeplease  20. 9. 2013 23:35
@loveistheanswer chýba mi niekto koho som vlastne nikdy nepoznala, ale myslím, že o zidealizovaní tu nemôže byť ani reč
17 
 fotka
loveistheanswer  20. 9. 2013 23:37
tak potom to je ten lepší prípad si myslím
18 
 fotka
endre-silentname  25. 9. 2013 18:21
Veľmi silné. ... má to veľkú dušu.
Napíš svoj komentár