Jediný človek, ktorého naozaj nenávidím. Z duše, z celého srdca.
Irituje ma už len jeho prítomnosť. Mám chuť naňho skočiť a vyškriabať mu oči.
Nehovoriac o tom, keď otvorí hubu. Vraždila by som.
Ako mi niekto môže povedať že je to bez príčiny?
Veď to nie je normálne nenávidieť niekoho takto. Len preto, že som si to vraj zmyslela. Áno, jedného dňa som sa zobudila a povedala som si, že ho budem nenávidieť. Nie!
Tú nenávisť vo mne živil ON!
Vtedy, keď mi každým dňom bral detstvo, šťastie a pokoj.
Vtedy, keď vtrhol do našich životov a ukradol mi mamu. [Áno, som sebecká.]
Každým slovom, ktorým mi ublížil.
A neskôr už len robil napriek.
Každým razom keď sa povyšoval nado mňa a ja som sa v tichosti iba usmiala a vedela som svoje. On nemá IQ väčšie ako mrazená šnúrka. A srdce už vôbec nie.
A práve preto som mu to nikdy nepovedala, pretože by to nepochopil.
Jediné, čo ma trápi, že tým aký sme k sebe ubližujeme mame.
Ale prečo by som mala trpieť Ja to, že ona si zobrala takého kokota?
Nie, nepije ani nás nemláti. No aj tak je vidieť, že ani mama pri ňom nie je šťastná. Pretože slová sú ostrejšie než nôž.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lucia199513
29. 8.augusta 2010 21:12
veľmi dobre viem, o čom hovoríš...
3
v poslednej dobe si toto hovorím dosť často. predtým som to nechápala, teraz už viem svoje... Tak... čo ťa nezabije, to ťa posilní...
4
Prečítaj si tento článok keď budeš mať deti v tvojom terajšom veku pretože budeš taká istá a tvoje deti ťa budú tak isto nenávidieť. Zdedila si to po ňom a na tom nezmeniš nič.
Napíš svoj komentár