Zastala som v strede svojej cesty. Obzerám sa späť, kde sú Minulosť a Spomienky. Tá krásna krajina, čo je teraz zahalená rúškom tmy. Spomienky - kde ma to tak často láka a potom prší - moje slzy. Nik nevie kto som a kam kráčam. Čo cítim a čo si myslím. Krásny pocit. Som len ja a spomienky.
No dnes som sa obzrela a už som neplakala. Niežeby som nič nevidela, ale už som neplakala - usmiala som sa. Na to krásne, čo bolo. Jedna kapitola môjho života. Dobré i zlé chvíľky. Smiech aj plač. Láska aj nenávisť.
Ach, ako som sa odvtedy zmenila. Akosi sa rozplynuli moje ružové sny a uvidela som realitu. Krutú, no krásnu. Moja budúcnosť ma čaká. V nej snáď nájdem šťastie.
Prečo hľadáme šťastie v minulosti a nie v budúcnosti?
Každým jedným obzretím dozadu, ktoré je sprevádzané slzou a nie úsmevom robíme krok späť. A ja chcem konečne ísť dopredu, rozprestrieť krídla a letieť.
Sama a voľne.
Navštívim starých priateľov, oprášim stuhnuté pery. Namaľujem úsmev a poletím.
Vpred, za nájdením šťastia a hlavne samej seba.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
malapohroma  27. 1. 2010 18:53
dufam ze som tam dala 5 hviezdiciek a ne 4.. uzasne napisane
Napíš svoj komentár