rúti sa vlak.
Tam vdiali zapíska.
Smrti vlastný slák.
Ozvena hluku,
rúti sa dolinami,
len nárek ľudí,
ticho ladí.
Nechcený túlak,
v poli sa stratil,
kde nie je šťastia,
nepočuť vtáky.
Kŕdeľ vrán,
čo nebom sa valí,
ten opustený,
čo nik nechráni.
Črtá sa nebo,
žiadna spása
to len pani Smrť,
veselo hrá sa.
S osudmi ľudí,
čo túlajú sa sami.
Kde nikto nikomu...
kde smútok ich hladí.
Smutná je čierna,
čo halí svet.
Do závesu Smrti.
Úteku niet.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár