Kde končí láska a začína sa zvyk?

Občas sa pýtam, či láska nespôsobuje viac bolesti ako radosti. Ja viem, že je to tuctová a otrepaná fráza. Ale niečo na tom je. Veď potom by tých preplakaných nocí nebolo viac ako tých, keď zaspávam s úsmevom na tvári. Čas robí svoje. Každým dňom sa zväčšuje priepasť medzi nami dvoma. Nechcem do nej padnúť, no už nemám síl načahovať ruku za tebou.

Neviem, kto toto spôsobuje, kto ničí to krásne. Veď láska by mala byť niečo.. Niečo nádherné a nie Slzavé údolie, kde jeden druhému len ubližuje. Cez tú priepasť vedie len jeden, jeden tenučký mostík, ktorý nazývam Spomienky. No už aj ten akoby každým dňom práchnivel a naša láska akoby strácala skutočný význam.

Každý deň nás raní niečo iné. Keď neraníš ty mňa, raním ja teba. Vždy je to o tom istom. Slzy, ospravedlnenia a sľuby. Chvíľu dobre a potom BUM.. Znova sa všetko rozsype. A ja nemám už náladu stavať náš domček z karát stále od začiatku.

Áno, si moja prvá láska a ja som tvoja. A preto nedokážem rozbiť to puto medzi nami. Nedokážem zabudnúť na naše sľuby do budúcnosti, na plány a sny. A tak si tisíci posledný krát vravím: ,,Aj tak sa stane, čo sa stať má." No život nás akosi stále drží spolu. Akoby nás spájali neviditeľné - nerozbitné putá.

Putá, čo nás oboch zväzujú, no ani jeden nechceme vidieť kľúč od nich. Ja neviem čím to je. No nech by si urobil čokoľvek, nedokázala by som ťa opustiť. A síce zakaždým tak veľmi trpím, či urobím chybu ja, alebo ty. Vždy to veľmi bolí a keď si odpustíme príde ten pocit nekonečnej úľavy. Občas ti so smiechom vravím, že som na tebe závislá. No neviem, či je to už len taký žart. A desím sa toho.

Občas sa bojím vlastných činov a myšlienok. Toho, aké je to voči tebe nefér. Ale zamýšľaš sa nad tým aj ty?

Hm. Úprimne: Neviem si predstaviť ráno, ktoré by som nezačínala myšlienkou na teba. A takisto deň, ktorý by som ňou neukončila. A je to asi tak, sme zviazaní neviditeľnými reťazami času a spomienok, spoločne prežitých dní. Síce obaja máme celý zoznam svojich hriechov, navzájom ho prehliadame, no občas si začneme vyčítať aj chyby dávnej minulosti.

A nakoniec.. Bojím sa, že sa znova nepoučím. Že to pokazím - úplne a navždy. A dodám len, že napriek všetkému ma k tebe niečo ťahá. Láska . Milujem ťa.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu