Túla sa tmavými uličkami vo svete, kde niet už miesta pre ňu. Pre zblúdilú dušu, čo hľadá seba. Jediné čo má, je prázdno v srdci a slzy v očiach. Hľadí na hviezdy nad sebou.. Aj tie sa jej smejú. Do očí, do tváre. Nič iné len výsmech.

Zblúdilá duša.

Bež! Bež za hranice svojich možností. Utekaj tam, tam na koniec ulice, kde svieti svetlo večných snov.
Sny, ktoré ťa povzbudia, dajú ti nádej a vieru.

Hľaď! Hľaď ľudom do očí, smej sa im do tváre. Smej sa ich slzám, tak ako sa oni smiali tebe. A tí, ktorí sú pri tebe. Hľaď na nich srdcom. Úsmevom. Pohlaď ich, aj keď sama potrebuješ pohladenie.

Smej sa! Svetu a tím, ktorí sklamali! Pretože svet bude patriť sklamaným a nie tým, čo sklamali.

Túlaj sa ďalej. Slepými ulicami, ktoré nikam nevedú. Ver, že šťastie, ktoré nájdeš, keď nájdeš svoje sny bude o to väčšie.

Choď a neobzeraj sa. Cesta je preto cestou, aby niekam viedla...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár