Som dočasne nedostupná.
Som tam, kde skutočnosť je len zlý sen.
Prvý krát.. Nemám chuť ničiť spomienky. Chcem nimi zostať obklopená, vnímať tvoju prítomnosť aj keď ty tu nie si. Pozerám na kytičku zo včera, na noty, ktoré si mi dnes priniesol, na plyšáka z Valentína, na dátum v kalendári. Dnes to je (alebo bolo) rok a 5 mesiacov. Minulosť sa opakuje. Viem to...
Premáham plač a snažím sa prehltnúť guču v hrdle. Len pre to, že som to sľúbila. Nie sebe, ale Im. Našim spomienkam. Niečomu, čo nás spája aj keď tu už nie si.
Sadnem si za klavír, ktorý pod nátlakom mojich rúk vydáva zvláštne kvílivo smutné zvuky. Tu ru ru ru Tu ru ru ru Tu ru ru RU ru ru ru ru Tu tu turu tutu.. Znova cítim tvoje ruky na svojich, keď si ma tú skladbu učil hrať.
Vidím nás, ako ležíme vedľa seba a snívame o budúcnosti. Ako mi hladíš vlasy a ja pomaly zaspávam. A... Vidím, ako ma držíš v náručí a sušíš mi slzy.. Vidím.. Ako sa so mnou lúčiš. Ako som mala vedieť že to bol posledný bozk?
Nič nekončí, viem.. Všetko je ešte len pred nami. Raz sme to zvládli. Tak to zvládneme aj teraz.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár