blúdi, hľadá,
bez ciela.
Prešla jeseň,
zima.
prišla jar...
Tá priniesla trpký žiaľ.
Duša,
spočíva na ružiach sna.
Je, či aspoň zdá sa...
šťastná (? ).
Sny nahradila krutá realita,
už neverí rozprávkam.
Pomedzi prsty preletela.
Rýchlo.
L
Á
(S)
K
A
Koľko ešte čakať?
Živiť v sebe nádej?
Moje ruky blúdia
tmavou oblohou
v márnej snahe
uchopiť aspoň jednu z hviezd
a dať ti ju na vankúš.
Moje oči hľadajú
v prázdnych
uličkách
S tichou nádejou
zbadať tvoju tvár
a aspoň chvíľu
smieť sa jej dotýkať.
Moje telo sa potáca
trateným životom
Bez teba
Každodenným prianím
Nech prichádzajúca noc
je tá posledná.
A žiadna voda
nie je tak hlboká
A žiadny most
nie je dosť vysoký
A žiadna vetva
nie je dosť pevná
Pre mňa moje utrpenie...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár