Bolo to len niekoľko hodín môjho života, možno by som ich napočítala na prstoch dvoch rúk, no i tak sa mi vryli hlboko do pamäte a hlavne do srdca. Niekoľko krátkych okamihov.. a nuž.. zmenil si mi svet. Bol si pri mne, keď ma život zrážal na zem, zakaždým si mi slovami, ak nie dotykom osušil slzy. Keď som ťa potrebovala o pol noci, bol si tu. Vedela som, že si pri mne a už som sa zrazu nebála. Strach zmizol, len čo som si na teba spomenula.
No teraz si kladiem otázku.. Z tvojej strany to bola len hra? Pretože v krátkom okamihu si všetko zmenil. Akoby si s úplnou ľahkosťou, vlastne ľahostajnosťou stlačil DELETE a bola som preč.. Preč z tvojho života. Už ma viac nemal kto chrániť, už ma viac nikto nezdvihol keď som spadla. Zrazu si bol preč. Nenapísal si, neozval sa.. Neprišiel.. Chcela som vedieť, čo sa zmenilo, prečo ťa už nemám tu... Viem že od toho prešlo už veľa času.. No mne ťa stále niečo pripomína, niečo mi vracia späť spomienky.. A ja sa už nedokážem hrať, že tu už nie si, že neexistuješ...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár