... slová, ktoré je ťažké vysloviť.
... a pocity, ktoré je ťažké sformulovať.
Ale viem, že by si to mal vedieť.
To všetko, čo k tebe cítim.
Pretože vždy, keď sa k tebe pritúlim, mal by si vedieť, že pre mňa neexistuje bezpečnejšie miesto, kde by som sa mohla skryť, než tvoja náruč. Pretože každé to tvoje silné objatie pre mňa znamená istotu, že všetko bude dobre. Pretože vždy, keď ťa objímem, postavím sa na špičky a vdýchnem tvoju vôňu, aby som na ňu nikdy nezabudla.
A ako dni plynú viem, že to letné zaľúbenie je na konci. A to, čo ho nahradilo je viac, ešte oveľa viac. Je to pocit, že chcem s tebou kráčať po chodníku zasypanom lístím, chcem šúchať nohami, držať ťa za ruku a smiať sa. Chcem s tebou v objatí, keď padne prvá vločka a chcem, aby si sa v tej chvíli ku mne sklonil a dal mi bozk. Presne ten istý bozk, čo si mi dal pred mesiacmi. Chcem sa pri tebe zobudiť do jarného rána a ísť sa prejsť k Dunaju. Chcem s tebou prežiť aj to ďalšie leto. Sedieť na lavičke a počúvať, ako spievaš. Zobrať si zmrzlinu a túlať sa uličkami. Chcem ťa len držať za ruku a kráčať dňami... raz rýchlo a bláznivo, inokedy pomaly a nežne.
Mal by si vedieť, ako veľmi milujem každú časť teba. Ako milujem, keď sa na mňa zadívaš, pritiskneš ma k sebe, dáš mi pusu na čelo. Aj to, ako sa o mňa staráš, keď to najviac potrebujem. Milujem aj to, aký si, keď si unavený. Vždy, keď sa pozerám, ako ležíš vedľa mňa na posteli, zisťujem, že všetko na tebe je dôvodom, aby som ťa milovala.
A viem, že je to ťažké... pochopiť a byť so mnou. A viem, že to, čo ti môžem dať, ani zďaleka nie je to, čo by si mal dostať. No aj tak, každým dňom, čo som s tebou, si mojim dôvodom, prečo ísť ďalej. Je to nespočetné množstvo malých častí, ktoré tvoria celok toho, čo k tebe cítim.. a toho, čo by si mal vedieť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.