Za časmi, keď som svet videla ružový, keď ma nič netrápilo, keď som mala rada každého a každý mal rád mňa. Detstvo.
Iste.. Každé obdobie života človeka má svoje čaro, no myslím, že detstvo asi najväčšie. Spomínam na detstvo v kruhu (takmer) celej mojej rodiny. Otec mi tam nikdy nejako nechýbal, veď mama, babka aj dedo mi ho bohato nahrádzali.
Spomínam na časy, keď sme boli v jednom trojizbovom byte natlačení piati a neskôr dokonca ôsmi, (pretože mi sme si stavali dom a teta nie a nie vyletieť z rodinného hniezda) . Aj to malo svoje čaro. Každú sobotu a nedeľu spoločné raňajky, obedy, večere, ktoré babka navarila.
Ách nesťažovala som sa, že tam bol vždy ruch.
Chýba mi to, že som mala všetkých pri sebe, bola som obklopená láskou. A teraz? Teraz máme veľký rodinný dom a cez deň (okrem výnimočných príležitostí) sa takmer nevidíme. Každý je v svojej izbe.
Babka, krstná, krstný bývajú 30km od nás. A v tom byte, v ktorom sme kedysi bývali všetci býva teraz len dedo.
A ja viem, že to vôbec nikoho nezaujíma, ale ja sa potrebujem vypísať, pretože mi prišlo tak smutno za tým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár