Roztiahla ruky akoby už-už chcela objať to svetlo rútiace sa oproti nej. Vedela, že je to jej jediné možné vykúpenie z dní naplnených bolesťou a beznádejou. Privrela oči a cítila, ako stojí pri nej... Na tom istom mieste, kde stál pred toľkými rokmi on sám... Priam cítila, ako sa dotýka jej líca a zotiera poslednú slzu jej života. V tej chvíli s buchotom, ktorý počuli len oni dvaja spadli na zem okovy, ktoré doteraz zvierali jej srdce, dušu a celé telo. Dotyk, ktorý jej chýbal toľko rokov, dotyk, na ktorý si nikdy nepamätala, dotyk plný láskavej nehy... Otcovský dotyk. Pery nepoznajúce úprimný úsmev tak dlhý čas až boli stŕpnuté konečne sa usmiali v sladkej predtuche vyslobodenia... a vlak sa s trúbením konečne prirútil.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
side3  21. 4. 2013 21:22
toto mi pripomenulo kamarátku a jej otca
Napíš svoj komentár