slnko svietiť.
Keby sa úsmev menil na slzy
a láska v nenávisť.
Hoc by sa svet zrútil
a nikde Nič.
Všetko malo zmysel.
Ako puzzle.
Skladačka.
Zapadlo do seba.
Nie je NIK-
a ani ja.
Stratili sme sa všetci.
Úbohé ľudstvo!
V čierny svet!
Nechajte,
už neklamte.
Nechajte ma
zomrieť.
Ja som vedela.
Jedno telo môžme byť.
Duša však nie.
Nikdy si nepochopil-
moje slzy
skrývanie.
Nebol si tu.
Nikdy.
Nie.
Stratili svoj význam.
Tiché vzlykanie.
A čo.
Slzy chladia tvár.
Viac neosušíš.
Trpký žiaľ.
Skry sa
a odíď len.
Mňa nechaj,
..bo bola som len sen!...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár