ostanú navždy otvorené.
Smrť si ma nevezme,
rada ma trápi na tomto svete.
Prináša šťastie,
je však klamné,
až potom prídu slzy.
Tie sú pravé.
Príde, odíde,
zanechá slzy,
neobzrie sa,
nechce vidieť, že to bolí.
Priepasť,
hlboká,
tmavá,
bezodná,
plná sĺz,
bolesti,
smútku,
samoty,
neopätovanej lásky,
nenávidených múk.
Zabudnúť,
odpustiť,
začať odznova?
Nedá sa.
Nechaj ma,
prečo ma nenecháš už?
Prečo ma musíš ďalej trápiť?
Nechaj ma zomrieť,
chcem odísť,
opustiť,
zabudnúť!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
iluzia
28. 6.júna 2010 03:55
...............waw...............
Napíš svoj komentár