Hľadá miesto v tomto svete večnej tmy. Miesto, kde bude milovaná a kde bude milovať. Miesto svetla, škáročku neprítomnej tmy. Hľadá ju v náručiach, v dotykoch, na perách, no všetko je to len slabý odraz svetla, ktorým by malo byť. Rýchlo zažiarice, rýchlo zhasnúce. Zlomené krídla si fúka sama, zahalená do čierneho hodvábu, pavučiny svojich snov. Neprítomnosť lásky ju zabíja. Prieči sa Smrti, bojuje ďalej. Bojuje s neviditeľnými pocitmi svojho vnútra. S malým, naivným dievčatkom, veriacim v dobro človeka. A tak sama zomiera, za uskutočnenie svojich snov. Sama, bez nádejí, so zničenými ideálmi a nikdy nemilovaná....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár