Chvíľu sa poválam v posteli a snažím sa utešiť, že všetko bude dobré.
Pozerám do blba. Na nič nemám náladu.
Jediné, čo ma dokáže na chvíľu rozptýliť je počítač. Sadnem si zaň. Spustím ICQ. nathalkka je online. Napíšem jej. Kamoška.. Teda .. alebo len bola? Neodpisuje, ani po dvoch hodinách. Do piči! Prečo ja?
Mama mi položí na stôl veľkú Milka čokoládu.
-Musíš niečo zjesť. To nie je zdravé, aby si toľko schudla.
-Ale ja nechcem!
správam sa ako malé trucovité decko
-Kvôli chalanovi toto robíš? Ty nie si normálna
rozčúlene vyjde z izby a zabuchne dvere.
Opäť som sama. Nechcem jesť. Nechcem nikoho vidieť, nikoho počuť. Len jeho.
Prečo som mu to ja blbá povedala? Aj tak to nebola úplna pravda. Iba z časti. Myslela som, že mi odpustí. Ale mýlila som sa.
Už ani neplačem. Mám pocit, že som vyplakala už všetky slzy. Chce sa mi spať. Chce sa mi.........
zomrieť....
Ešte vždy je tu nádej. Aj keď len malá. Večer mu zavolám. Ale čo ak mi zase nebude zdvíhať? Ale veď včera mi sľúbil, že sa ešte porozprávame. Ach včerajšok... Tak rada by som ho vymazala. Ten telefonát strašne bolel. Mala som pocit, akoby mi srdce trhalo na milióny malých čiastočiek, ktoré už nikdy nikto nedokáže dať znova dokopy.
Povedala som mu:
-Ľúbim ťa.
A on iba:
-Mhm. Dobrú noc.
Položila som mobil a pustila sa do plaču. Plač ma nakoniec aj tak uspal.
Celý deň som v pyžame. Kašlem na všetko. Kvôli nemu! Všetko on. Ničí ma toooo.
NEZNÁŠAM MILKU!!! Neverím, že som to povedla.
NEZNÁŠAM LÁSKU!!! To už vôbec neverím.
Možno má pravdu.. Naozaj som sa zmenila... A čo? Aj on sa zmenil...
V sobotu sa to vyrieši..
NECH UŽ JE SOBOTA!!!!!!!!
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár