Počujem tichý vzlyk. Mám pocit, že sa mi to rúca pred očami. Ako domček z karát. Ako keď dieťa zhodí vežu z kociek. Ako vlna, keď zbúra hrad z piesku. Bum.. Bum... Bum... Kvap, kvap, kvap. Slzy. Ako tichá hra dažďa. Ťuk, ťuk, ťuk. Prsty bez zamyslenia behajú po klávesnici v snahe vypísať moje pocity. Buch, buch --- Ticho Srdce prestalo biť. Tik - tak, tik - tak. Neľútostný stroj času. Len nemý výkrik do tmy. Zmiluj sa Blog 0 0 0 0 0 Komentuj