Počujem tichý vzlyk.

Mám pocit, že sa mi to rúca pred očami.
Ako domček z karát.
Ako keď dieťa zhodí vežu z kociek.
Ako vlna, keď zbúra hrad z piesku.

Bum.. Bum... Bum...

Kvap, kvap, kvap.

Slzy.
Ako tichá hra dažďa.

Ťuk, ťuk, ťuk.
Prsty bez zamyslenia behajú po klávesnici v snahe vypísať moje pocity.

Buch, buch --- Ticho
Srdce prestalo biť.

Tik - tak, tik - tak.
Neľútostný stroj času.

Len nemý výkrik do tmy.

Zmiluj sa

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár