Žijeme svoj život, prechádzame ním zo dňa na deň, premýšľame nad svojim šťastím, smútkom, plačeme, smejeme sa, no zamyslíme sa niekedy nad tým, koľko krát denne niekomu zmeníme život a koľko krát denne ho zmení niekto nám?
Ešte pred sekundou o nás ani len netušil a zrazu si len tak vojdeme do jeho sveta a stávame sa jeho súčasťou, niekedy na dlhšiu dobu, niekedy len krátky okamih, no zrazu sme v ňom, prenikáme do jeho mysle. A to isté platí i pre nás. Niekto sa stal behom sekundy malou súčasťou nášho života.
O vzťahoch to platí sto-násobne. Jeden deň "bojujeme" každý za seba a na druhý deň kráčame bok po boku, chránime sa navzájom a prežívame všetko spoločne. Berieme si z druhého príklad a on si ho berie z nás. Pomaly meníme a krotíme svoje zlé stránky a naplno prejavujeme tie dobré.
Z ničoho nič tvoríme súčasť jeho života, jeho spomienok aj myšlienok a on tvorí celý náš vnútorný svet.
Predsalen, každý sme iný a nie vždy do seba zapadnú tie správne puzzle a tak sa stáva, že sa naše cesty rozdelia, či už hovoríme o priateľoch, známych alebo o milovanej osobe. Zrazu už netvoríme spoločný obraz, ale každý ide svojou cestou, stretáva nových ľudí, ktorí prenikajú do jeho sveta, tak ako sme do neho prenikli i my.
No vytratíme sa z neho v tej istej chvíli ako odzvoní nášmu vzťahu? Nie, nosí nás vo svojom vnútri ešte celé roky neskôr, aj keď si to už možno neuvedomuje. Sme definitívne jeho spomienkami, jeho skrotenými zlými vlastnosťami a prebudenými dobrými (aj keď niekedy to môže byť aj naopak).
A tak, nie, žiaden vzťah nekončí úplne, nikdy sa nerozdelíme úplne. Nosíme kúsky druhých vo svojom vnútri a oni nosia tie naše. ..
Zamysleli ste sa už niekedy nad tým takto? Je to tak, hoci sa to nestáva s našim súhlasom, či súhlasom toho druhého. Ono to tak proste Je.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
betsyshooby
25. 12.decembra 2011 09:33
wów
3
nekonečné prieniky našich množín, s ľuďmi, ktorých sa nikdy nezbavíme....si vystihla
Napíš svoj komentár