Noulajfer a jeho bŕzdej párty

Blog sa chystám napísať už dlho, ale dnes je ten správny deň, keď už som teda o rok staršia.

Ráno som sa zobudila a... nič. Žiaden pocit ženy ani žiadna otázka, čo láska zmení. Láska toho zmenila už až až, viac netreba.

Občas sa pýtam, kde som. Prečo tu vlastne som. Nepatrím sem. Už dlho nie. Nepatrím do náruče lásky, nepatrím medzi ľudí v mojom veku, nepatrím ani do rodiny.

Takže to bolo len ďalšie obyčajné ráno s obyčajnou depkou. Najsvetlejším a vlastne jediným svetlým bodom dňa bola škola. Paradoxne. Najmä, keď prišla moja 11 ročná spriaznená duša so slovami "Ty si tu nemala byť" a začala ozdobovať lavicu balónmi, farebnou reťazou a originálnymi žltými lístočkami.

Možno by bolo teraz vhodné usporiadať párty. Veľkú párty alebo.. ísť na diskotéku.
Problémom číslo jedna je, že nie je s kým. No dobre, možno by sa našlo... 4-5 ľudí. MOŽNO. (Škoda, že nemajú radi veľké párty ... asi tak ako ja).
Druhým problémom by mohol, čo by na tej párty asi tak malo hrať. Techno, dnb, pop, dubstep? To by bol posledný klinec do rakvy. Ak by ste sa pozreli do môjho playlistu, zistili by ste, že by tam mohli hrať jedine piesne od Revolty alebo najdeprimujúcejšie piesne na svete - Lonely day, Say goodbye, When september lefts, When you´re gone, Lithium, Memories a podobne (Ak niekto niečo z tohto počúva, zanechajte koment prosím, ste hľadaný druh.

Ešte by sa tých problémov našlo určite viac, keďže som človek, pre ktorého sú problémy niečo ako hobby.
A tak si teda otvorím bonboniéru a pozriem si nejaký film.

Nolifer.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu