Mne to už naozaj príde smiešne. Tí ktorým najviac dôverujem ma VŽDY sklamú. Poviem to jednému a o pár dní to už vie polka mesta, dokonca aj tí ľudia ktorí ma ani nepoznajú. Nehovorím, že ma to netrápi, ale už som si zvykla. Možno som až príliš naivná a dôverčivá. Ale keď nemôžem veriť im, tak komu vlastne?!

Stalo sa mi to už toľko krát a napriek tomu stále naletím ďalším a ďalším a niekedy dokonca tým istým.

Som na vine ja alebo oni?

Existujú ešte vôbec pravé priateľstvá bez pretvárky, ohovárania, zneužívania dôvery, klamstiev a tajností?
Asi som ešte nemala to šťastie nájsť také kamarátstvo.

Nevravím, že ja chyby nerobím. Ale ak niekomu ublížim, je mi to vždy ľúto a snažím sa zo svojich chýb poučiť. Lenže ľudia okolo mňa.. Nie!.. Robia chybu za chybou, stále tie isté dookola, potom prídu s ospravedlnením (ne)úprimným a ja dávam ďalšie a ďalšie šance, pretože si hovorím, že každý je len človek a môže sa zmýliť. Potom je chvíľu všetko OK a keď to zasa nečakám príde rana.

Ja rozmýšľam či ešte vôbec budem vedieť niekomu veriť aspoň na 90%, a či sa vôbec oplatí ešte niekomu veriť.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
godot  3. 1. 2010 12:22
rozmyslas? meh... budes verit, znova. naivne.

aj ja to tak robim. pretoze ak nedam sancu, tak je tu stale moznost, ze prave Teraz, by ten clovek nesklamal, ale ja som ho poslal do teplych krajin, navyse som mu ublizil.. nedal som mu moznost...

nj, nechavam sa radsej zranovat do konca zivota. nevnima to tak kazdy?
2 
fotka
homar  3. 1. 2010 12:41
Mas 2 moznosti. Bud sa prestahujes niekam, kde nesiaha vyspela civilizacia a budes zit s domorodcami alebo zacnes aj ty ludi podrazat...
3 
fotka
ubosko  3. 1. 2010 15:20
Keď ťa niekto podrazí a urobí prvý krok k zmiereniu,tak len preto aby ťa mohol podraziť znova.Never nikomu,len sebe prípadne mne.
4 
fotka
mischulqa  3. 1. 2010 15:54
v dnešnom svete sa už nedá veriť nikomu,ale prežívaš to isté čo ja
Napíš svoj komentár