Len prázdne tiene v rukách osudu
či bábky čo hrajú podľa cudzích rúk
reč nemého básnika, ktorý zo vzduchu
ucítil prílet kŕdľa mŕtvych múch.

Len duše čo večne bojujú o prehru
či chcú z väzenia tela navždy uniknúť
na krídlach lásky doplávať ku brehu
vo svete ideí so šťastím zahynúť.

Len zostroj si šťastie...
či divé maky skroť...
nech bolesť rastie...
veď radosť vraj nájdeš skrze pút.

Len začiatok konca na konci začiatku
či líška, čo našla v tvojom srdci púšť
dajú ti raz na odpovede otázku
čo berie život a čo dáva smrť.

Len never osudu, hra jeho úst je nemá
či líške a divým makom, veď tí sú bez tieňa
ver svojej duši - len tá je verná
len ona cíti (...) pach zhnitej chuti života.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár