Spomienky... Tie najkrajšie a zároveň najbolestivejšie. Usmejem sa smutným úsmevom. To boli časy...
Z oka sa mi vykotúľa slza. Nedbalo ju utriem chrbtom ruky. Načo sú slzy? Načo sú teraz dobré? Tie nepomôžu. Že zocelia ranu? To ťažko... Takú hlbokú určite nie.
Beznádej.. A kde je východisko? ,Nádej zomiera posledná...´, ale predsa len zomiera! V čo mám ešte dúfať? Keď jediné v čo som doteraz dúfala bola naša láska?
Slzy sa už nesnažím ani utierať.
Nie... už by som to späť nevrátila. Všetko bolo také nádherné.. Náš tobogánik, domček.. Tie dve miesta pre mňa znamenali asi najviac.
Znova cítim bolesť... Akoby sa mi srdce rozbilo na miliardy malých kúskov, ktoré vieš zlepiť len a len ty...
Myslíš, že sa dá zabudnúť? Ty sám by si mal najlepšie vedieť, že to sa nedá. Najmä ak ťa budem každý deň vidieť...
Ale.. Ale.. stále je tam to ale...
Aspoň si mi povedal, že ešte mám šancu... A vieš, že ja ju nezahodím tak, ako som zahodila všetky doteraz... Túto už nie. Táto je najdôležitejšia. A ja to zvládnem.. Sľubujem...
Pre teba a pre nás všetko...
A aj keď to nemám hovoriť... Aj tak...
Milujem ťa... Navždy.. je to len a len pre teba
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár