V hlave sa snažila vytvoriť si ilúziu bezpečia, ktoré si pamätala z prvej skúšky pri začlenení sa do spoločnosti, do reálneho života.
Kráčala vtedy vedľa neho, so sklonenou hlavou, hanbiac sa za seba a zároveň i zaňho, že je s ňou. Pri prvých stretnutiach ľudí, ktorí jej kedysi boli blízky sa triasla a on len šiel vedľa nej vo vyčítajúcom tichu, že si za to môže sama. Po niekoľkých posmešných pohľadoch sa jej spoza tmavých okuliarov vykotúľali malé kvapky sĺz. Keď ich zachytil svojim pohľadom, urobil to, čo už celú večnosť nie. Vsunul svoje prsty pomedzi tie jej a jemne jej stisol ruku. Cítila všetko, čo z toho gesta išlo. Lásku, bezpečie, útechu, slová "som tu s tebou".
Dnes tu stojí sama, on je preč, na inom mieste, mieste do ktorého už ona nepatrí. Spomenula si na časy, keď ona bola vodkyňou tejto svorky, ktorej je dnes korisťou.
S obnaženou dušou, bez akejkoľvek ochrany, obrany vydáva sa im napospas a oni zarývajú svoje zuby do jej jemnej pokožky...
...taký je osud bláznov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár