padala na dno priepasti,
tmavej a strašidelnej,
na dno priepasti bolesti.
Padám, všetko okolo mňa rýchlo beží,
unikám z reality,
bojím sa.
Pozeráš na mňa zhora,
ako padám stále hlbšie,
akoby tá priepasť nemala konca.
Zrazu si preč,
už ani na mňa nehľadíš.
Strach, rýchlosť a bolesť sa zdvojnásobí.
Dostal si ma tam ty,
dohnal si ma tam svojim rozhodnutím.
Tak ma odtiaľ aj dostaň!
Ráňaš ma slovami, skutkami.
Strácam aj posledné kúsky nádeje.
Musím si priznať. NIE!
On ma odtiaľ nedostane.
Zrazu som všetko pochopila,
zrazu som zastala.
Snažím sa vyškriabať z tej priepasti,
a možno mi trocha pomôžeš.
Možno slzy ma prinútili zastať,
alebo čo to bolo?!
No neprestávam veriť,
že tam,
niekde na okraji priepasti na mňa stále čakáš.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár