mali ste s nami zostať stáť,
no viem,
nikdy by nebol pravý čas,
prestať sa s vami smiať.
Ešte sme chceli počuť
toľko príhod vašej mladosti,
teraz v tom čase
jesene - chladnosti
...Mali ste sedieť s nami
na kolenách
a radiť nám,
kto to dopustil?
Kto zobral život vám?
Bezcenná schránka tela bez duše
a posledné kúsky vône po byte
zbieram tie spomienky
čo sú už na kusy
tie spomienky
z detstva...radosti.
A ja sa necítim dosť dospelá
vidieť smrti do očí
chcem vrátiť vašu mladú tvár
chcem vrátiť kúsky času...RAZ...
Nedokázala som hodiť hrudky hliny na rakvy, ja sa lúčim takto... Zbohom
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár