"Sophiii bééééž!"
"Nechytíš ma nechytíš." smialo sa mladé dievča.
BUM
Zrazu obaja ležali v tráve.
"A mám ťa." šibalsky sa usmial Mark.
"Už by sme mali ísť domov."
"Nié sestrička, prosím, ešte zostaňme."
"Vidíš, už zapadá slnko a.." nestihla dopovedať.
"...a je také krásne." doplnil za ňu Mark.
Sedeli tam v tráve, šaty otrhané, nohy, ruky i tvár - zafúľané.
Slnko už bolo takmer za horami, stmievalo sa.
"Mark bež domov, prosím."
"Ale prečo Sophi?"
"Len bež prosím."
Jej ustráchaný pohľad sa zmenil na zúrivý - pološialený.
"Sophi? Sophi? Čo sa s tebou deje?"
Ticho.. nič.. žiadna odpoveď.
TMA
Mark sa prebral na čistinke, slnko už bolo vysoko. Chcel sa postaviť no nemohol. Nad sebou videl tvár, tak známu a zároveň tak vzdialenú.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lubobs
7. 1.januára 2010 13:36
to je tak tajomné
Napíš svoj komentár