a rána plné sĺz,
kruté prebudenie zo sna,
prečo sa nedá zabudnúť?
Chcela som, mala som,
a sama to zahodila,
teraz verím už iba snom,
aspoň na chvíľu láske som uverila.
Hlboké rany na srdci,
zahoja sa niekedy?
Teraz bolí každý dotyk,
dotyk minulosti.
Srdce v tŕňoch,
zomiera pomaly,
bez teba,
z čoho má žiť, v čo veriť? !
Mám skúšať ďalej,
je už všetko stratené?
Veď nádej je tu vždy,
až kým sa niečo nezmení.
Bojím sa pozrieť do tvojich očí.
Čo uvidím?
Lásku, nenávisť, bolesť, odmietnutie?
Osud dá a potom vezme,
načo je to dobré?
Ja už nechcem byť bez teba,
nechcem pomaly umierať.
Chcem znova cítiť šťastie,
aj dotyk lásky,
nežné pohladenie,
a bozk na pery.
Nezabudnem, nechcem, nemôžem!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár