"Pro..." nestihla dopovedať, pretože do úst jej vletel sneh.
"Šak počkaj." povedala so smiechom, keď sneh vypľula a horko-ťažko sa vymanila spod Mareka. Teraz začala guľovať Mareka ona. Obaja boli už poriadne vyštípaný od zimy.
"Dobre, dobre vzdávam sa." povedala, keď ležala v snehu uý tretí krát.
"Uvedomuješ si, že sa správame ako malé deti?"
"No a čo?"
Keď si oprašovala sneh z vlasov prišiel k nej zo zadu a objal ju.
"Len ma už neváľaj po zemi prosím ťa."
Neodpovedal. Len jej vtisol bozk na krk. Vedel, že to má najradšej.
"Ako ospravedlnenie ťa pozývam na horúcu čokoládu, ktorú sám uvarím." povedal jej so smiechom.
"No dobre, uvidím, či prepáčim."
"No budeš musieť."
Chytili sa za ruky a pomedzi tancujúce vločky išli k Marekovmu domu.
Keď vošli do predsiene začal ju bozkávať.
"Nóó. Nehaj aspoň nech si dám dole tú mokrú bundu. A ešte aj tak mi musíš uvariť čokoládu." zasmiala sa.
Kým on varil čokoládu ona sedela na gauči a pozorovala ho. Koľko už boli spolu? Rok a dva mesiace. A stále boli rovnako zaľúbení, ako na začiatku. A možno aj viac. Vôbec sa jej to nezdalo tak dlho. Ešte si pamätala, ako by to bolo včera, ako naňho pokukovala na chodbe a ako si myslela, že uňho by nemala žiadnu šancu. A predsa.. Ako to dopadl
"Nech sa páči." povedal jej milo a položil pred ňu šálku čokolády s veľkou porciou šľahačky na vrchu.
"Mňááááám, dobre to vyzerá." usmiala sa naňho.
"Aj tak je to ešte horúce."
Začal ju nežne bozkávať a pomaly ju položil na gauč. Rozopol jej mikinu a perami jej prechádzal po krku a stále nižšie. Vyzliekal ju a ona si to len užívala.
Keď skončili a ležali vedľa seba usmiala sa naňho a povedala:
"Tak toto mala byť tá čokoláda, na ktorú si ma volal?"
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár