Trápim sa nočnými výlevmi
tvojich citov
do jej očí.
Že klameš,
že už nie je.
A ja hlúpa -
naletela.

Tiež trápila som svoje srdce
pre tvoje šťastie len
a ty si sklamal zas.
Pohltil"s môj tieň.
Čakala som.

Že hodiny odbijú večnosť.
No večnosť skončila,
hodiny sa rozbili.
Skladám posledné črepy
rozbitého času.

Tak ako moje vnútro
och,
to už neposkladáš
príliš veľa by to trvalo.
A ja viem,
ty už nemáš čas.

Premrhal"s ho inde.
Pod slzami mojej lásky
nechceš stáť.
Radšej utečieš tam,
vraj kde ťa má niekto rád.

Veď ľudia sú takí,
čierne srdcia -
sťaby vrany.
Ženú sa za iným,
než čo by mohli mať.
Veď možnosť loviť
je silnejšia jak dáky
dar.

A tak bež do zabudnutia,
môžeš,
kam len chceš.
A ja tu čakám vždy.
Veď ty vieš...

 Blog
Komentuj
 fotka
zaujimava  12. 3. 2010 07:05
,,Trápim sa nočnými výlevmi

tvojich citov

do jej očí."

hlavne toto ma úplne dostalo..perfektné
Napíš svoj komentár