"Neboj sa, nie je to určite také zlé." povedala jej upokojujúco.
Hodiny sa vliekli strašne pomaly. Bolo 13.10 a ona sa už nervózne prechádzala po ulici. Presne o 14.00 uvidela Paťovu bielu mikinu. Chladno k nej pristúpil a povedal:
"Ahoj, poď sadneme si na pizzu. Musíme sa porozprávať."
Ani ju nechytil za ruku, neobjal, nedal jej pusu. Nemuseli sa ani rozprávať. Presne vedela, čo jej chce povedať i keď tomu nechcela veriť. Nechcela to počuť, no aj tak ho nemo nasledovala do pizzerie. Sadli si, objednali svoju obľúbenú pizzu. Pozrel jej do očí.
"Kati, jááá.. Ja neviem ako ti to mám povedať."
"To je jedno, len povedz pravdu. Prečo?"
"Katka, ja som sa zaľúbil. Ja neviem, čo mám robiť."
"Kto je to?" spýtala sa ho chladno.
"Miša."
Nechcela tomu uveriť. Jej najlepsšia kamarátka!
"Á..." nič viac jej nevyšlo z úst.
"Katy, ja som ťa fakt ľúbil. Nechcem ti ublížiť, ale nechcem ti ani klamať. Prosím ťa pochop ma."
"Nenávidím ťa." z očí jej vyhŕkli slzy, vyskočila zo stoličky a vybehla von.
"Katkáááááááááá!" počula kričať Paťa, ale utekala ďalej.
Zastavila sa až na svojom obľúbenom mieste. Jazierko. Sadla si na lavičku pri zelenom jazierku a plakala. Stratila pojem o čase. Cítila strašnú prázdnotu. Nič viac. Ani smútok, ani nenávisť. Len prázdnotu. Ako keby jej niekto vytrhol z tela tú najdvoležitejšiu časť, bez ktorej nevedela žiť...
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lachance
13. 12.decembra 2008 15:35
ja som zazila nieco podobne.. ale vtedy sa moja naj-kamoska buchla do mojho chalana a on ma kvôli nej neskor nechal..
Napíš svoj komentár