Neustále iba prežívanie zo dňa na deň. Jeden deň sivší ako druhý. Za každý úsmev krutá daň - bolestivý úder priamo do najobnaženejších zákutí mojej duše.
Je koniec. Dnes je iný deň. Nový začiatok. S ranenou dušou i telom... začínam odznova.
Odopínam okovy smútku a bolesti. Zistila som, že ich nepotrebujem. Boli tu, boli súčasťou môjho života, myslela som, že už bez nich nedokážem žiť.
Mýlila som sa. A ako veľmi. Viem. Viem sa usmievať, smiať, tešiť sa zo života i bez nich.
Som tu, žijem a dýcham, aj keď sú preč.
Občas tieň bolesti prebehne mnou, keď si na ne spomeniem. Na ich chladné dotyky. Koľko sme toho spolu zažili.
No je koniec, nechcem ich viac cítiť na svojom tele.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár