sama blúdi pustou krajinou mojich snov.
Moje oči stratili iskru,
plamienok dávno vyhasol sám.
Moje pery už nebozkávajú,
bez jemných dotykov tých tvojich, zomierajú.
Moje ruky hľadajú...
a nenachádzajú...
Chytám motýľa poslednej nádeje,
usmieva sa...
...a potom mi zamáva krídlami
naposledy na pozdrav.
Mlčky stojím,
obzerám sa za ním...
Plačem.
Tichá je krajina okolo mňa,
stojím tu sama.
Sama.
Moja duša prázdna,
jak nádoba v ohni praská.
Moje oči smutné obhliadajú sa späť,
kam už sa nikdy nevrátia,
nebudú smieť.
Sama ako jediný vlčí mak v poli.
Sama ako mesiac na hviezdnom nebi.
Sama ako kvapka rannej rosy som.
Sama.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár