Rozmýšľam že tie naše "problémy", kvôli ktorým občas nechceme ďalej žiť, kvôli ktorým plačeme a nenávidíme sú úplne povrchné. Koľko ľudí má horšie problémy ako my?
Koľkým ľuďom sa narodilo bábo s nevyliečiteľnou chorobou? Ako musia trpieť?
Koľko ľudí žije v niektorých krajnách, kde stále zúri vojna a ráno sa zobúdzajú so strachom. Čo bude s nimi a čo s ich rodinami?
Koľko ľudí hladuje na tomto svete? Dospelý i malé deti. Ako trpia tí?
Koľko detí je týraných?
Nezamýšľame sa nad tým. Riešime povrchné problémy nášho života. Sme sebeckí a zahľadení do seba.
V dnešnom svete sa málokto pozastaví nad takýmito problémami, ak sa ho priamo nedotýkajú. Aj tak obdivujem práve tých, ktorých trápia aj problémy druhých.
Jedného takého človeka poznám. Človek, ktorý mi otvoril oči. Človek, ktorý ma naučil, že na tomto svete nie som len JA, ja a ja. Človek, ktorému som vďačná za toľko vecí.
Človek, ktorý má také obrovské srdce, ktorý by sa dokázal pre iných rozdať. Patrí mu jedno veľké ĎAKUJEM.
Odteraz sa budem snažiť nezaoberať sa takými prízemnými hlúposťami ako kto má čo na sebe, kto si čo o mne myslí, žiarlivosť, a hlúpe hádky o ničom.
Sú ľudia, ktorí majú dôležitejšie problémy. Tak prečo si mám tento život kaziť tými hlúposťami, čo som hore napísala, keď by som sa mala z neho tešiť a ďakovať Bohu, za všetko čo mám?
Skúste sa nad tým zamyslieť aj vy.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
thefurby
23. 1.januára 2010 10:56
Pekné a pravdivé
2
svet nezachranis ale s mas pravdu ze nas trapia uplne nezmyselne veci
Napíš svoj komentár