Slzy... Smútku? Nenávisti? Ja už neviem. Smejem sa sama sebe, ako som mohla naletieť!? Nechápeš? Hral si to.. A teraz to viem. Bol to súcit, alebo čo to vlastne bolo? Prečo si to spravil? Toľko otázok.. A dostanem aspoň na jednu z nich odpoveď niekedy? Dokážeš sa mi ešte niekedy pozrieť do očí? Usmeješ sa na mňa? Čakám.. Sama.. so svojim smútkom. Čas. Úhlavný nepriateľ nás všetkých. Časom vybledli spomienky, presne tak ako tá fotografia v rámiku. Aj môj úsmev akosi vybledol.
Nemám sa na koho usmievať, všetci odišli, nie naoko, len tak potichu, nebadane. Neviem čo čakali. Pre nich mi už slzy neostali. Srdce už je viac než len vyprahnuté.
Strácam čas. Chápem... snažím sa pochopiť. Už tu nie si. Teda.. vlastne.. ja už nie som (v tvojom živote).
Vymazať spomienky? Hah, aké jednoduché! (Pre tých čo to nikdy neskúsili.)

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár