dopadol mi na viečka
a zatlačil ich dovnútra.
I hnilobný dotyk smrti
pohladil mi tvár
a zafarbil ju domodra.
Potom však, ešte aj,
polorozpadnutá ruka
pichla ma do brucha.
(Len preto vraj, aby to bol poetické...)
A tak som teda...
Vyvrátila jej do lona všetky vnútornosti
a vo mne zostalo len čierne prázdno od bolesti.
Viac som nepatrila sem - a nechceli ma ani tam.
S polomŕtvym jazykom som kričala
nech vrátia ma kam patrím... vraj.
No nepatrila som sem a nepatrila ani tam
lebo nikto nechcel dievča bez tváre,
ktorej vnútro bolo plné múch a rán.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár