Milujem sny a snenie. Milujem útek pred realitou, pred bolesťou a smútok. Mojím jediným útočiskom sú vždy sny.
Svet s tými najpestrejšími farbami, aké si ani nedokážete predstaviť. S nesmiernou harmóniou a pokojom, ktorý do vás tento "svet" prináša.
Niekedy na nebi nie je ani mráčik a slnko pohládza svojimi lúčmi šťastia zem, na ktorej som a aj mňa.
Občas som na lúke, kde voňajú kvety - všetky, aké si len zmyslím.
Fialky , ľalie , ruže , tulipány , konvalinky , nezábudky a nevädze .
Vdychujem ich vôňu, vôňu trávy, ktorá sa v odleskoch slnečných lúčov ligoce ako smaragd. Po steblách občas prelezie lienka. Občas počuť čvirot vtákov z neďalekého lesa.
A.. áno, je tam aj jazierko s leknami, ktoré tiež milujem.
A keď sa zvečerie...
Kvap, kvap, kvap. Zvuk padajúcich kvapiek a ich šuchot v korunách stromov. Šíri sa tá neopísateľná vôňa lesa pri daždi. Nebo je tmavo modré a svietia na ňom milióny hviezd. Mesiac je v splne a ja sa hojdám na hojdačke uprostred tej lúky, neďaleko lesa a blízko jazierka.
Kvap, kvap.
Cítim v sebe nekonečné šťastie, radosť a pokoj. Myseľ mám čistú - dušu a srdce tiež. Nevinné tak ako duša a srdce malého bábätka.
Maľujem si tento obraz. Milujem farby a to, keď som celá od nich. Tak veľmi ako milujem pocity a myšlienky vkladané do veršov, či neskutočných príbehov, či nežné tóny hudby, ktoré pohladia doráňané srdce.
Milujem detský smiech a deti, ktoré sú tak nevinné a úprimné.
...A dážď zo mňa zmýva neskutočné množstvo hriechov, viny a smútku...
...Kvap, kvap, kvap...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár