čakajúc na noc,
ktorá ťa vezme preč snami,
na krídlach samoty hoc
odtancuješ s tieňmi,
dúfajuc v lepšie rána.
No ráno sa budíš sama
a padáš hlbšie
do jamy, v ktorej každý pokus o útek
je len pádom nižšie.
A každá noc je len vykúpením
ktoré rýchlejšie než deň plynie.
Hľadíš na dno jamy, koho dnes raním?
A jediné čo vidíš je minulosť,
snažíš sa od nej utiecť,
no padáš späť do jej náručia,
si len nevítaný hosť,
v tomto svete.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár