„Neviem.“
„Ako nemôžeš vedieť na čo myslíš?“
„Kebyže ti to chcem povedať tak ti to poviem! Nepýtaj sa ma také hlúpe otázky!“
„Ty mi to chceš povedať, ale nevieš.“
Poznala ho až príliš dobre na to, aby mu teraz naletela. Vedela, že práve keď sa hrá na necitlivého v jeho vnútri sa odohráva niečo pre neho úplne spaľujúce. Bolestivé.
„Si nejaká moc múdra.“
„Nie som, len ťa poznám.“
„Nepoznáš.“
„Prečo nie?“
„Vidíš, zase hlúpa otázka.“
„Je hlúpa len pre to, že na ňu nevieš odpovedať?“
(Vrrrr)
Objala ho okolo krku.
„Čo ti je láska?“
„Hmm... Nič.“ povedal to takým smutným hlasom.. A to zaváhanie pred tým. Čo to má znamenať?
„Viem, že sa niečo deje! Nerob zo mňa sprostú.“
Chytil jej moju ruku do svojej.
„Vieš, že ťa milujem.“
„Áno, aj ja teba.“
„Tak poď.“
Mlčky ho nasledovala a z oka jej vypadla malá slza.. ďalšia.. a ďalšia.
„Ty plačeš?“
(Fňuk, fňuk) „Nie, neplačem.“
„Neplač, ja by som mal.“
„Prečo?“
„Nehraj sa.. Už dávno to viem!“
„Ale čo vieš?“
„Ty a Marek.“
A je to tu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár