nechal si ma samu uprostred tmy stáť.
Nechal si ma samu,
bojím sa.
Odišiel si bez rozlúčky, bez slova,
plačem a spomínam.
Všetko odznova.
Tiché výčitky..
Odišiel si, ani si neobzrel,
zahodil si všetko,
lebo ty si to tak chcel.
A na mňa nemyslíš,
že možno trápim sa..
Ignoruješ,
snažím vzchopiť sa...
Spomienky sú všade,
všade vôkol mňa..
Stále hlbšie a hlbšie padám,
hľadám ťa.
Nepočuješ prosby, vyhrážky,
ani tichý plač,
ak si to tak nemyslel,
nemusel si to všetko hrať.
Stratila som stred vesmíru,
ľutujem viac ako veľa,
že som stratila všetko,
že stratila som teba.
Ľadovo sa na mňa pozrieš,
a ticho povieš: „Zbohom.“
Nad mojimi slzami,
možno sa zasmeješ.
Trpím v tichosti,
v samote sa topím,
nechcem ťa stratiť,
lebo ťa ľúbim!!!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár