Lenže včera na besiedke som znova podľahla čaru Vianoc. Od mojich kamošiek som podostávala darčeky a všade vládla tá pravá vianočná atmosféra. Keď sa končil posledný deň v škole so všetkými sme sa vyobjímali a zapriali si pekné Vianoce. Mňa už čakala moja láska.
Vyšli sme spolu pred školu a rozhodovali sa kam ísť. Nakoniec sme skončili na Jazerách. Všetko tam bolo strašne ponuré a mne sa vrátila späť depresia. Ani prítomnosť môjho miláčika mi nedokázala vrátiť dobrú náladku, nech sa snažil akokoľvek. Mala som posledných 30 minút. A vtedy ho to konečne napadlo... "Poďme k nám. Nikto nie je doma." Tam sme sa dobre "vyblbli" a hneď som mala úsmev na tvári . Domov som sa vracala opäť dobre naladená. Snažila som sa byť milá, lenže, keď niekto iný nevie byť milý tak to už môj problém nie je.
Dobrá náladka sa mi udržala do večera, keď som si líhala do postele.
Ráno som sa zobudila a išla som do obývačky. Keď som uvidela ozdobený stromček ako žiari objavil sa mi veeeeelikánsky úsmev na perách. Všade bolo cítiť ihličie a medovníková vôňa sa niesla celým domom. Už len 4 dni a je tu Štedrý deň. Pri večeri sme si pustili koledy a ja som už naozaj nevedela zakryť tú svoju detskú radosť z Vianoc. Neviem sa dočkať darčekov .
Myslela som si, že tento rok ma Vianoce tak neuchvátia ale znova som sa mýlila
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár