plamienok vzplanul,
zverila svoj život
do rúk tým vrahom.
So všetkou nádejou
kládla im srdce,
dnes plná strachu
naspäť ho nechce.
Ľutuje všetky
tie noci plaču
keď hlúpo verila
lekárom času.
Teraz už vie
že rany bolia
nech koľko času
nikdy sa nezahoja.
A srdce hádže
do tváre vrahom
nech oni cítia
bolesť so strachom...
!(nič, žiadna hodnota)!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kikushenka
26. 9.sept. 2010 19:27
krasne
Napíš svoj komentár