Prebudila som sa do bieleho rána. Zima prišla, no zase neskoro. Ale o tom som nechcela písať.. Takže.. Tomu prebudeniu predchádzali búrlivé sny . Toľko snov za jednu noc som už dávno nemala.

Ale ešte pre tým...

Ležala som na chrbte, čumela do stropu a rozmýšľala som. Ku mne chodí najviac myšlienok práve v noci, keď si ľahnem do postele a chcem už konečne spať. Lenže tie myšlienky mi to nedovolia!

Po krátkej hádke s mojim druhým JA som sa zamyslela nad tým, ako dve úplne rozdielne povahy môžu spolu existovať. Pretože si uvedomujem, že skoro všetky moje kamošky majú podobnú povahu a zmýšľanie ako ja. A moji kamoši tuším tiež.

Ale moja polovička? Ja a on sme ako... Zemeguľa a molekula... Naše povahy a zmýšľanie sú na kilometre vzdialené od seba. On tichý, rozumný, trpezlivý, spoľahlivý, introvert, trošku pesimista, no zároveň aj realista, ktorý si najprv veci premyslí a až potom koná. A ja? Pravý opak neho. Bláznivé, pojašené, netrpezlivé, spontánne, extrovertné decko, ktoré častejšie sníva ako je nohami pevne na zemi.

Môže to takto vôbec fungovať?
U nás asi hej.. Zatiaľ.. Možno raz budeme správna talianska rodina

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
barborkkka  9. 1. 2010 21:44
Nuž....protiklady sa priťahujú!
Napíš svoj komentár