a myseľ mi padá v šedej hmle.
Kvapky z neba padajú sťa balvny na moju hlavu
a ja, aj keď nevoľky, sa primotám k davu.
Všetko navôkol má tak rázny tvar,
žiaden cit ani mrav, všetko len penazí má tvar.
Zo všetkých strán samé výčitky a hrozby,
kde čistota jasá ja vydím krv,
no nie ja niesom ten tvor hrozný.
A ja mám v očiach slzamy písanú prosbu, ktorú nik nečíta.
Môj nárek pre ten zhon už nik nevníma...
Prosím,.. mám len jednu prosbu na všetkých z vás,
nech človek na človeka má chvíľu čas.
Myseľ mám ponorenú v tráve
a telo sa vznáša vo farebnej hmle.
Kvapky už nie sú s váhou balvanov,
vnímam ich ako dotyk anjelov.
Všetko navôkol ma stále rázny tvar,
žiaden cit ani mrav, všeto len peňazí má tvar.
Zo všetkých strán samé výčitky a hrozby,
asi je pravda len, že i ja som človek ten - tvor hrozný.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár