a ožiari Ti celú izbu hrejivým teplom, ako je láska,
keď Ťa pošteklí, tam kde to najviac bolí, pri srdci,
možno Ťa dnes sklame, zarmúti, možno poteší,
a Ty budeš chcieť vrátiť ten čas, ktorý Ťa prebral
k životu, ukázal Ti cestu, všetky krásy sveta,
veľkú hlbokú lásku, ktorú si prežil a ktorá sa už
nikdy neukáže a nevráti, lebo teraz tam stojí v tieni,
schovaná a nedotknutá pred zlom a nenávisťou,
na tvári jej ostala veľká slza utrpenia, ktorá kedysi
stekala z očí pre Teba a pre Tvoje chvíľkové rozmary,
mal si všetkého nadostač, aj tak Ti to nestačilo.
Zišiel si z chodníka pravdy a lásky, teraz hľadáš
cestu späť, ktorá aj tak nikde nevedie, zabudol si,
že z láskou sa nedá a nemôže zahrávať nikto,
možno si si myslel, že Ti to nikto nepovie, neodhalí
Tvoje úmysly, ale mýlil si sa.
Čo bolo platné, že si ako obrázok, keď dušu a srdce si mal nečisté, ako rieka po daždi, niečo tak strašné studené a tmavé Ťa
prenasledovalo po celý ten čas. Bol to Tvoj tieň,
ktorý Ťa na všetko vždy nahováral?
Ale tá múdra a pekná, čo stojí dlhé roky v tieni,
Ti dáva ešte poslednú šancu, aby si všetko napravil
A začal odznova, ale pamätaj si, bez lásky sa nedá
Snívať, jesť, ani žiť!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
inac je to pekne fakt