mladosť sa stratila, kamsi odletela.
Hoc prežila som život plný bôľu, nehy,
bojím sa staroby, vráskavého tela.
Čas uličkou medzi vekmi trieli,
vyrýva do tváre vrásky nechcené.
Páska je na dosah , o chvíľu som v cieli,
podstúpim čo musím, je mi to súdené.
Závidím mladosti, v očiach má iskrenie,
smeje sa, tancuje, túži a miluje.
Po krátkej zrelosti príde prebudenie,
rútiš sa k starobe, čas ti nič nedaruje.
Dni, týždne, mesiace kratučké sa zdajú,
kradneš si po kúskoch chvíle neprežité.
Zážitky, spomienky tíško odchádzajú,
čo včera nutné, dnes nie je dôležité.
Nechávaš za chrbtom okamihy bytia celé,
pred tebou priepasť, žiadny most, či brána.
Mladá duša tíško plače v starom tele
a ty spravíš svoj posledný krok do neznáma.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár