Kiwickaa: Mesiac

Smútok v očiach..
Sedíš opretý a ponúkaš telu prekliate jedy zabudnutia
s pohľadom upretým do minulosti a zároveň na Mesiac..

Hlava plná myšlienok,
neprestajne tečúcich ako kvapky jarného dažďa
ťažších než vody obrovských vodopádov,
ktoré nesmiernou silou narážajú na tvoju zotročenú myseľ.

Sedíš a spomínaš..

S maskou na smutnej tvári
pod ktorú len málokto vidí.

Hraný úsmev..

zakrývajúci plačúce a krvácajúce srdce
Chýba ti..
Si tak sám..

Tichý pohľad a ja všetko pochopím..
Skladačka šťastia s jediným, za to najdôležitejším dielom,
no ten sa už nikdy nevráti späť..

Láska odišla..
Je vzdialená tisícky upršaných rokov.
A zároveň
stále žije v tvojom svete..

Žiješ v spomienkach
spôsobujúcich búrku vlastného vedomia.
Zúfalo dúfaš, že sa vyjasní
a keď pozvihneš svoje oči
uvidíš hviezdy ukazujúce cestu do neba.

Prídem a odhrniem vlasy z tváre plačúcemu nebu
Zrazu ty vidíš hviezdy a
pomaly odchádzaš.

Smútok v očiach..
Sedím opretá a ponúkam telu prekliate jedy zabudnutia
s pohľadom upretým do minulosti a zároveň na Mesiac..

Vidím ťa tam
V očiach viac nemáš smútok
Nakláňaš sa k Zemi a podávaš mi svoju masku.
Opatrne.. Nespadni prosím..

Prikladám ju na mnoho ďalších
zakrývajúcich smutnú tvár malého bábätka
a pritom vydychujem dym poslednej cigarety.

Slzy šťastia pri myšlienke
že zronený anjel našiel svoje nebo šťastia
Nebo vzdialené tisícky upršaných rokov
tak ďaleko od tohto sveta depresií..
Nebo zvané..

..MESIAC!

Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

Mesiac

Komenty k blogu

Horúce!