O veciach čo sa šepkajú...

Noc silnie a tajomné sily vládnu zas
nad pochybnosťami ľudí všetkých čias
a len zblúdené duše hľadajú jasný cieľ,
kam jedine ukryjú sa, do ľudských tiel.

Tajomný závan, omamná vôňa sladkastá,
odkryje tajomstvá, keď polnoc narastá,
a len v tú hodinu splnu jednu jedinú
zavládnu mocou, keď vkročia ti do snu.

Keď myšlienkou spustíš silu slova života,
keď slovo silné s činmi náhle sa ti zamotá
a len tak následne zvykmi deja sa ti stanú,
tak vtedy obzri sa, čo do srdca vpustil si dnu.

S čím žiješ a ako vlastne tráviš voľný čas,
aké myšlienky postupne bielia tvoj ti vlas,
čo formuje ti osud, čomu kráčaš v ústrety,
na to jediné tvoja duša v tichu odpovie ti.

Tak pýtaj sa jej znovu, neustále každý deň,
nech nepremeškáš odpoveď a nestratí sa sen,
tajomné čaro, jasný odlesk žiarivého svetla,
čo objíma nás všetkých prítomnosťou sveta.

Tak príjmi polnoc splnu, výzvu mrazivej noci,
čo vyzýva ťa na súboj silou svojej moci
a len pokojom duše vyzbrojený kráčaj vpred
osudu svojmu, lebo to jediné dal si svetu.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu