Krčia sa mi myšlienky do fatálnej príťažlivosti dnešného večera, zahusteného divokým napätím nás dvoch. Až zajtra ťa začnem pôstiť. Nechcem stáť na križovatke rozpoltených pocitov z teba - chcem stopnúť si taxi do iného života bez teba... Odkrojila som si mesiačik z toho vysmiateho slniečka a s myšlienkami vo vetre sa naháňam po zamodrelej oblohe zabudnutých snov. Noc jemným dotykom pohladila tvoje upršané oči dňa pod balkónom nežne šepká ti sonátu opojenia pobláznený Rómeo... Júlia sa už ale nezobudí... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj